Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Martina Šimkovičová nie je okraj, ale jadro vlády

.štefan Hríb .martin Mojžiš .názory .téma

Ministerka kultúry siahla na Slovenské národné divadlo a ďalšie inštitúcie, čím urobila z umelcov solidárne spoločenstvo vzdoru. Je to prejav jej totalitného myslenia? Alebo skôr nevzdelanosti a nevkusu? Alebo len hlúposti? A prečo to vláda schvaľuje?

Štefan Hríb

je železným pravidlom, že totalitné režimy a vlády umlčiavajú slobodné umenie. Vo svete komunistov či fašistov nemôže existovať slobodná kultúra, pretože každá sloboda priam z definície ohrozuje totalitný charakter ich moci. Ak teda moc siaha na „bezmocné“ divadlá či galérie, môže sa to zdať kontraproduktívne. Ale v prípade totalitnej moci je to úplne pochopiteľné. 

Na druhej strane platí, že na slobodu – kultúry, médií, podnikania – nesiahajú len totalitné režimy. Siaha na ňu po celom svete aj taká moc, ktorej chýba vzdelanie, vkus či elementárna pokora. Pamätáte si ešte, ako v Česku pokus ovládnuť verejnoprávnu televíziu zosobňovala málo vkusná pani Bobošíková? Alebo ako u nás obhrublý Mečiarov minister Hudec ponížil SND? Či ako neskôr eurojadrový Smer dosadil do vedenia STV muža z autoservisu Hrehu?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite