najskôr fakty — po ruskej agresii proti Ukrajine z februára 2022 opustil KHL fínsky Jokerit aj lotyšská Riga, a urobila tak aj väčšina zahraničných hráčov. Česko, Fínsko, Švédsko či Lotyšsko súčasne rozhodli, že ak niektorí ich hráči ostanú pôsobiť v KHL, nebudú môcť reprezentovať svoje krajiny. Všetky tieto rozhodnutia vyjadrovali elementárny odpor vyspelého hokejového sveta k ruskej okupácii Ukrajiny a solidaritu s napadnutou krajinou.

Vedenie slovenského hokeja takýto postoj nezaujalo. Zaujal ho Michal Handzuš, no keďže ostal v menšine, opustil štruktúry zväzu. Hráči z KHL teda na rozdiel od Čechov, Švédov či Fínov mohli reprezentovať, no až teraz na olympijskej kvalifikácii sa to reálne stane.

Prečo sa to deje a čo to znamená?

V hokejovom prostredí sa už dlho argumentuje dvoma spôsobmi. 

1. Prečo by Slovensko nemohli reprezentovať hráči z KHL, keď v NHL hrajú ruskí hokejisti?
2. Ak neboli podobné sankcie uplatňované voči športovcom USA, ktoré viedlo vojnu proti Iraku, nemajú byť ani proti športovcom Ruska, ktorá napadlo Ukrajinu, a už vôbec nie voči našim hráčom v KHL.

K prvému argumentu treba povedať, že takmer všetko v živote je otázkou miery. Sankcie voči agresívnemu Rusku môžu byť žiadne, môžu byť ekonomické, môžu byť personálne, a môžu byť aj absolútne (ako keď Amerika internovala masy svojich Japoncov po útoku ich materskej krajiny na Pearl Harbour). Slobodný svet sa rozhodol, že sankcie proti Rusku budú silné, vrátane personálnych, ale nebudú absolútne. To znamená, že nepostihnú všetkých Rusov kdekoľvek na svete, napríklad hráčov svetového tenisu či hviezdy NHL, ale tých, ktorí agresiu tvoria. Čiže — to, že v NHL hrajú ruskí hráči, nie je pokrytectvo slobodného sveta, ani triumf peňazí, ani výnimka kvôli zábave. Je to len vyjadrením miery, s akou slobodný svet sankcionuje Rusko. Pre niekoho je dostatočná, pre niekoho nie. Ale existuje. Pre slovenskú diskusiu to znamená, že je úplne legitímne zvoliť si vlastnú mieru odpovede na ruskú agresiu. Česko, Švédsko či Fínsko si ako minimum zvolili možnosť nepozývať do reprezentácie hráčov, ktorí aj po ruskej agresii ostali hrať v KHL. Akú možnosť, akú minimálnu mieru verejného nesúhlasu s ruskou agresiou si zvolilo vedenie slovenského hokeja?

K druhému argumentu, teda k porovnaniu krokov USA a Ruska: USA vstúpilo do Afganistanu a neskôr do Iraku po masívnom útoku teroristov z 11. septembra 2001, pri ktorom zahynuli tisícky nevinných ľudí, pričom Afganistan sa k výcviku teroristov a teda aj k útoku sám hlásil. Zložitejšie je to s Irakom, najmä s odôvodnením vstupu do neho, ale práve Irak predtým disponoval zbraňami hromadného ničenia a aj ich používal, a aj v situácii po 11. septembri sa pohrával s inšpektormi OSN. Ak to porovnáme s ruskou agresiou na Ukrajine, ide o obrovský rozdiel. Ukrajina sa po zániku Sovietskeho zväzu zbraní hromadného ničenia vzdala, a v čase ruskej agresie nepredstavovala hrozbu pre okolie, naopak, snažila sa budovať slobodnejšiu spoločnosť, integrovanú so slobodným svetom. Toto športový svet chápal a chápe, a preto nesankcionoval USA za Afganistan a Irak, ale Rusko za Ukrajinu. V čom je to nezrozumiteľné pre vedenie nášho hokeja?

Zhrnuté — slovenský hokej si samozrejme môže zvoliť vlastnú mieru odmietania ruskej agresie a súčasne poukazovať aj na chyby USA. Ale nominácia hráčov z KHL na olympijskú kvalifikáciu znižuje mieru faktického odmietania ruskej agresie na nulu.

Hokej je šport, a špeciálne na Slovensku má širší, než športový význam. Má potenciál spájať, v ťažkých časoch robiť radosť a tiež byť príkladom, ako z nefungujúcej a na korisť orientovanej organizácie urobiť teamwork, ktorý rozdáva hokejovú radosť a v ktorom pôsobiť je aj pre skvelého Craiga Ramsayho cťou. Toto všetko dokázal zväz na čele s Mirom Šatanom. Aj preto je veľmi nefér, ak dnes čelí ponižujúcim urážkam. Ale - rozhodnutie nominovať hráčov z KHL na olympijskú kvalifikáciu je slepé voči agresii proti nášmu susedovi a preto nespája, naopak, fakticky sa prikláňa k svetu súčasnej koalície (a je úplne jedno, či to súvisí alebo nesúvisí s SNS, jeho ministerstvom, rozpočtom či čímkoľvek iným).

Generácii okolo Mira Šatana sa podarilo ozdraviť slovenský hokej najmä tým, že v spore so svetom pána Širokého vsadila na hodnoty, vrátane férovosti a profesionality. Dnes sa vsadilo inak.