pandémia Covidu definitívne zabetónovala situáciu, v ktorej má akýkoľvek názor vo verejnom priestore prakticky rovnakú váhu. Bez ohľadu na to, či je podložený faktami a argumentami, ktoré jeho platnosť potvrdzujú. To má na Slovensku, okrem mnohých iných, aj ten dôsledok, že premiér Fico môže v deň, kedy si pripomíname vojenskú inváziu piatich spojeneckých krajín na územie vtedajšieho Československa, prirovnávať Brusel k vtedajšej Moskve a opozičných politikov k Vasilovi Biľakovi.
Robert Fico má, podobne ako Viktor Orbán, plné ústa rečí o suverénnej zahraničnej politike Slovenska. Tá sa má orientovať na všetky svetové strany. Na tom vyjadrení by nebolo nič zlé, keby jeho praktické kroky nevyzerali tak, že slovo „všetky“ vo Ficovom podaní znamená jedinú svetovú stranu, a to Moskvu. Porovnanie opozičných politikov, ktorí údajne žalujú na Fica v Bruseli a ohovárajú ho tam k Biľakovi a spol., môže fungovať akurát tak na veľmi nezorientovaných Ficových voličov. V skutočnosti má Európska únia zastúpenie na Slovensku a na to, aby sa v Bruseli vedelo, čo Fico a jeho partička stvárajú, EÚ nepotrebuje slovenskú opozíciu.
Smutné a nebezpečné na takýchto vyjadreniach je najmä to, že intenzívne pracujú na odcudzení časti slovenských občanov od euroatlantických štruktúr. Vytváranie paralel s komunistickou diktatúrou, tvárenie sa, že Európska únia a NATO sú nejaké cudzie štruktúry, ktoré len vládnu nad Slovenskom, sú hrubým skresľovaním skutočnosti. Každý, kto má cestovný pas, sa môže presvedčiť, že Fico klame.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.