Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Reťaz ako symbol slobody?

.marína Gálisová .názory

Tridsaťpäť rokov je dlhá doba, určite jedna generácia, možno aj viac. Presne pred 35 rokmi sa odohrala udalosť, ktorá zo severovýchodu Európy definovala ďalšie smerovanie nielen európskych dejín. Baltská cesta alebo aj Baltská reťaz.

Marína Gálisová

23. augusta 1989 sa zhruba dva milióny ľudí z troch pobaltských štátov – Estónska, Lotyšska a Litvy – chytili za ruky a vytvorili ľudskú reťaz dlhú cca 675 kilometrov. Reťaz viedla cez všetky tri krajiny, vtedy ešte neslobodné „sovietske socialistické republiky“ – patriace do Sovietskeho zväzu. Žiadali nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Tak dôrazne, hlasno a s takým ohlasom, ako sa to nikdy dovtedy vyjadriť nepodarilo. Aj preto, že 23. august je dňom, keď bol podpísaný hanebný pakt Molotov-Ribbentrop, dohoda medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom, ktorou si nemeckí nacisti a sovietski komunisti rozdelili územia vo východnej Európe. 

V roku 1989 od jeho podpisu ubehlo presne 50 rokov. Práve v dôsledku paktu Molotov-Ribbentrop mohol Sovietsky zväz okupovať Estónsko, Lotyšsko a Litvu, a pričleniť ich aj proti vôli ich obyvateľstva k svojmu územiu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite