brat môjho otca, ktorý v povstaní bojoval, leží niekde zakopaný v zemi za slobodu, ktorej položil život. Nevieme, kde sú jeho pozostatky, nevieme kedy a ako zomrel. Nevieme, či umieral opustený alebo ho niekto v posledných chvíľach držal za ruku. Nemáme mu kde priniesť kvety, zapáliť sviečku a pomodliť sa za jeho dušu.
Ďalší brat môjho otca bol plukovník Slovenskej armády. Velil vojsku na južnom povstaleckom území. Domáci radi spomínali, ako sa zmenila situácia, keď k nim prišla regulárna Slovenská armáda a plukovník Saša, tak ho domáci volali, urobil prietrž bezbrehému vyčíňaniu partizánov. Po potlačení povstania ho Wermacht zajal a posledné dni vojny strávil v nemeckom lágri. Mal šťastie a prežil. Nič, ani šťastie, však netrvá večne. Komunisti ho odsúdili najprv na trest smrti a potom mu ho zmiernili na doživotie. Zomrel v Leopoldovskej väznici.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.