dlhý dvor a krátky bič spomenul kedysi ktosi zo SNS v súvislosti s Rómami. Čitatelia odpustia, ale nie som si istá, ktorý z otcov przniteľov tejto starej strany a značky to bol - a nemienim mrhať dátami na googlenie jeho mena. Sú mená, ktoré je lepšie prenechať milosrdnému zabudnutiu.
Akoby bičom plieskal je zase obľúbenou metaforou rýchlosti zodpovedajúcou českému „coby dup“. Dosť to vystihuje rozdiel medzi našimi inak značne blízkymi národmi - level silového prejavu a najmä istej obradnej brutality je u nás na Slovensku vždy o čosi vyšší.
Bič plieska na konci je ďalší obraz a je iste lepšie nebyť na tom konci, ale pri rukoväti biča. Pre väčšinu z nás.
Ideovo-estetická hodnota plieskania bičom, priznám sa, mi nie je celkom známa. Nepopieram, že to môže byť fajn fyzická aktivita, pre niekoho aj psychicky povzbudzujúci pukot ako z rozľahlých pastvín. Proti gustu žiaden dišputát, znie ďalší odkaz predkov, ocividne tolerantnejší, než sú (niektorí) potomkovia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.