Tak máme menšinovú vládu. OĽaNO dalo prednosť jednému pred mnohými. A tak budú mnohí trpieť pre márnivosť a neschopnosť jedného.

O čo je táto jeseň politicky horúcejšia, o to studenšiu zimu maľujú na stenu tí, ktorí obchodujú so strachom. A najväčší obchodník so strachom je Putin. Jeho strašenie je však dobrý znak, tak sa netrasme. Tešme sa.

Keď si niekto stanoví podmienky, o ktorých dopredu vie, že ich druhá strana nemôže splniť, tak je buď neschopný myslieť, alebo to robí úplne zámerne. O Igorovi Matovičovi si môžeme myslieť všeličo, ale určite vie myslieť. Takže jeho nesplniteľné „desatoro“​ je jednoznačne úmysel.

OĽaNO opätovne prichádza s návrhom na zatvorenie obchodov v nedeľu. Zamestnanci aj spotrebitelia sú podľa predkladateľov nekompetentní rozhodnúť sa, ako naložia so svojím voľným časom. Návrh ale znamená jediné – pomaly prijde do parlamentu aj tridsiaty ôsmy návrh zákazu interrupcií.

Začať ako politický ochotník z Trnavy a stať sa lídrom opozície, vlády a napriek zlyhaniu ešte aj ministrom financií je niečo. Ale vyhrať voľby, a musieť po roku opustiť úrad vlády a po dvoch aj štátnu kasu, je tiež niečo. Čo vlastne?

Bolo to takmer dojemné. Náš predseda sa vzdá postu ministra financií, ak koaličný partner odsúhlasí pomoc ľuďom. Nič viac nechceme. No nie je to veľkorysé? Nie, je to znovu iba zákerné.

Objevil se nám tady takový nešvar. Politici, ale aj väčšina novinárov napriek všetkému, čo Igor Matovič a jeho verní predviedli a predvádzajú prakticky už od volieb, stále považujú OĽaNO za politické hnutie. Je to omyl.

Šéfredaktor týždňa, môj priateľ Štefan Hríb, si nemyslí, o čom som ja presvedčený a to, že táto vláda definitívne stratila dôveru občanov. Bol by som rád, keby sa on nemýlil a ja áno.

Najskôr prišla úľava. Minister financií prejavil ochotu odísť, takže štvorkoalícia môže pokračovať a unesený štát sa nevracia. Lenže potom prišli podmienky onoho odchodu.

Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel 30. augusta človek, ktorý nás vypustil z komunistického žalára. Michail Sergejevič Gorbačov sa v roku 1988 zriekol Brežnevovej doktríny, hlásajúcej obmedzenú suverenitu sovietskych satelitov. To nakoniec onedlho viedlo k pádu komunistických režimov vo východnej Európe. V roku 1991, po nevydarenom puči, ktorý ho mal zvrhnúť, sa počas jeho prezidentovania definitívne rozpadol Sovietsky zväz.