keď sa o skrátenie volebného obdobia cestou referenda usilovala bývalá opozícia, bolo jej pripomínané, že Smer predtým opakovane hlásal čosi o 4 rokoch ako jedinom správnom výsledku volieb. Bola to rozumná pripomienka slov, ktoré stratili váhu.
Dnes prichádzajú so snahou skrátiť volebné obdobie cestou referenda ľudia bývalej koalície. A pridávajú aj referendové otázky o rente premiéra a obnovení špeciálnej prokuratúry a NAKA (akoby sme ani neboli zastupiteľská demokracia). Ale keďže slová stratili váhu, nezaoberajme sa nimi a pozrime sa radšej na motivácie a dôsledky.
Najskôr si pripomeňme, že podobné referendá ešte nikdy neviedli k úspechu, pretože podľa zákona je potrebná nadpolovičná účasť všetkých voličov. Zozbierať 350-tisíc podpisov, potrebných na vypísanie referenda, sa viackrát podarilo, ale samotné referendum bolo úspešné len raz, pri vstupe do EÚ, aj to len tesne a aj to iba vďaka tomu, že k účasti na ňom nabádali spoločne koalícia s opozícou. A to sa teraz nemôže stať.
Čo sa teda stať môže?
- Nevyzbieranie dostatočného počtu podpisov, ale isté zviditeľnenie Demokratov. Je toto cieľ?
- Vyzbieranie podpisov a vypísanie ďalšieho neúspešného referenda. Bude to stáť milióny a jediným výsledkom bude zviditeľnenie Demokratov za štátne peniaze. Je toto cieľ?
O motiváciách je vždy ťažké hovoriť. Ale teraz prišla pomoc od samotných autorov. Bývalé OĽaNO, ktoré referendovú demokraciu považuje akosi za svoju (hoci ju, našťastie, nikdy nedokázalo uskutočniť), okamžite namietlo, že referendové otázky Demokratov vedú nanajvýš k nezáväznému referendu, čiže je to kamufláž, načo Demokrati namietli, že ak niekto nechce pomôcť, vymýšľa dôvody, prečo to nepodporiť.
„Strana Demokrati bola podľa niektorých ľudí šancou, ako pritiahnuť voličov OĽaNO a pritom robiť dospelejšiu politiku než Igor Matovič.“
A kedže jeden breh tohto frontu vedú páni Naď s Galkom a druhý pán Matovičovi, obraz je presný – toto je návrat toho spôsobu komunikácie a argumentov, aké viedli k prešustrovaniu ústavnej väčšiny bývalej koalície a návratu uneseného štátu.
Strana Demokrati bola podľa niektorých ľudí šancou, ako pritiahnuť voličov OĽaNO a pritom robiť dospelejšiu politiku než Igor Matovič. Tým by sa posilnila demokratická časť politiky a zvýšila sa šanca, že opozičné strany postupne prevážia súčasnú moc.
A čo s tou nádejou urobili Demokrati? V parlamentných voľbách prepadli ich vinou takmer 3 percentá hlasov a aj vďaka tomu má súčasná koalícia tesnú väčšinu. V európskych voľbách ich hlasy znovu prepadli, takže koalícia získala viac europoslancov než opozícia. A teraz prichádzajú s referendovým populizmom, pričom sa tvária, akoby oni jediní chceli koniec súčasnej vlády, ale robia to až tak okato, že ešte aj ich materské hnutie nie je ochotné sa pridať.
Čo z toho plynie? Žiaľ, len toto – hlasy pre OĽaNO sú takmer rovnakou vstupenkou pre populizmus a deštrukčné ego vo verejnom živote ako hlasy pre Demokratov. Tých 8 až 10 percent voličov pritom môže rozhodnúť budúce voľby.
Kto sa o ne pokúsi?
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.