ajhľa, máme tu aktuálny príklad jej praktického významu. 

Mestský súd Bratislava IV. zamietol žalobu exministra J. Naďa na europoslanca Ľ. Blahu, ktorý o ňom šíril, že sa dopustil vlastizrady. Na tomto mieste mi nejde o to, komu dal sudca za pravdu. Taktiež dôrazne podotýkam, že nemám v úmysle spochybňovať autoritu súdov. Naopak, prajem si, aby bola väčšia, a aby ich rozhodnutia boli rešpektované – áno, aj tými, ktorým nedajú za pravdu.

Nie som právnik, tobôž právny expert, ani tu nemienim nič také predstierať. Nechcem ani celú vec predčasne dramatizovať. Ide len o výrok prvostupňového súdu. V iných podobných prípadoch dal súd za pravdu žalujúcej strane (prezidentka Čaputová). Ale to odôvodnenie rozsudku stojí za úvahu. Ten čudný a vágny slovník aj na ňom založená čudná a hmlistá argumentácia môžu mať následky pre budúce podobné prípady.

nejde o fazuľky

Vlastizrada je vážny zločin. Historicky to nie je vôbec dávno, keď ste zaň mohli – aj vo vyspelých demokraciách – dostať trest smrti. A byť verejne označovaný za vlastizradcu je nepomerne horšie, než byť nazvaný napr. idiotom, opilcom, zlodejom, alebo osobou neschopnou zastávať svoj úrad. A horšie sú aj prípadné následky pre osočenú osobu –  Jaroslav Naď konkrétne spomínal nenávistnú kampaň proti svojej osobe, vyhrážky a slovné útoky. Dodajme že tieto útoky pokračujú, a to aj od čerstvo oslobodenej žalovanej osoby. Podľa Blahu je Naď napr. teraz už „súdom uznaný vlastizradca“. ... Vážne?!?

Isteže bez dôkazov nemožno odsudzovať, to vie každý. No práve preto by som si stokrát rozmyslel, než niekoho označím za vlastizradcu (napríklad), nech by to bolo to aj na nejakom hlúpom fóre nejakej sociálnej siete. Ak na to nemám dôkazy, mohli by mi následne prišiť krivé obvinenie, urážku na cti, alebo poškodzovanie dobrej povesti.