keď HZDS v roku 1992 vyhralo voľby, do verejného priestoru sa okamžite dostali zlostné vládne vyjadrenia a potom aj zlostné vládne činy. Bolo to krátko po historickom vzopätí Československa z roku 1989, takže kontrast novembrového étosu a pána prezidenta Havla na jednej strane a povahy vlády HZDS, SNS, bývalých komunistov s dominantným Vladimírom Mečiarom na strane druhej bol takmer neznesiteľný.

Bola to doba, v ktorej sa po prvýkrát uchytilo vládne urážanie ľudí Novembra, ich označovanie za protislovenské živly, posielanie KDH do minulosti a menšiny za Dunaj, a tiež veta: Ak nás neprijme Západ, obrátime sa na Východ. 

Tieto slová sa rýchlo premenili na činy – tajnou službou bol unesený syn prezidenta, zavraždený dôležitý svedok a zastrašovaní novinári, vláda rozkradla vtedy ešte štátny majetok (čím vznikla vrstva takzvaných oligarchov) a potom zmarila referendum, parlament protiústavne zbavil poslanca mandátu a prijal rozhodnutia, ktorými zničil verejnoprávne médiá a odstavil opozíciu. Následkom bolo vylúčenie Slovenska z prvého kola rozširovania NATO a EÚ, bankrot nášho bankového systému, zadlženie krajiny a jej vnútorné rozdelenie na „my a oni“.

Áno, v mnohom sa to podobá na dnešok. 

Tajnú službu riadi človek, ktorý si nechal stodesať percent na pomstu.