ruské vyhrážanie sa použitím jadrových zbraní aj proti nejadrovým krajinám sa už stalo stabilnou súčasťou jeho „diplomacie“. Príliš časté opakovanie znižuje psychologický účinok. Bežne sa deklarovaná ruská zmena interpretuje ako „znižovanie prahu“ použitia jadrových zbraní rozšírením možností ich použitia. To má, samozrejme, aj funkciu opätovného vyvolávania strachu tam, kde sa predchádzajúce vyhrážky ukázali ako nedostatočne účinné. Môžeme sa však upokojovať predpokladom, že tu celá logika novej ruskej doktríny (ak je naozaj nová) aj končí?

vyhrážky verzus uistenia

Zmena podľa Putinových septembrových vyjadrení zahŕňa aj možnosť odvety proti masívnym útokom konvenčnými zbraňami. 

„Takúto možnosť budeme zvažovať, ak dostaneme spoľahlivé informácie o masívnom nasadení prostriedkov vzdušného a kozmického útoku a ich prekročení našej štátnej hranice. Mám na mysli strategické a taktické lietadlá, riadené strely, bezpilotné lietadlá, hypersonické a iné lietadlá.“

Hrozba sa pritom týka nielen možného útoku proti Rusku, ale aj proti územiu spojencov Ruska, napr. proti Bielorusku.

Je toto kvalitatívny skok oproti doterajším zásadám jadrových doktrín?