Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo je dnešná hrubosť a primitivizmus znamením lepších časov

.štefan Hríb .názory .téma

Slovensko znovu raz ovládli hrubosť a primitivizmus, bol obnovený unesený štát a sami sa vyčleňujeme zo slobodného sveta. Ako možno takto definovanú dobu užitočne prežiť? Dá sa to vôbec?

Štefan Hríb

nikto nemá rád ťažkosti. Nikto nechce byť súčasťou prehry, len málokto chce vidieť triumf nespravodlivosti, a vôbec nikto nechce byť súčasťou úpadku vlastnej krajiny. Z tohto hľadiska je pochopiteľné, že mladí ľudia z dnešného Slovenska odchádzajú a tí starší prepadajú smútku, hnevu alebo beznádeji.

Ale na ťažké časy sa možno pozrieť aj inak. Lebo práve v nich sa často rodia tie najlepšie veci.

ovocie ťažkostí

Je historicky overené, že v ťažkých časoch vznikajú spojenectvá, ktoré neskôr menia dejiny. Vzájomná solidarita disidentov počas komunizmu vyústila do takého pádu režimu, po ktorom sa prezidentom Československa stal práve jeden z nich, Václav Havel. A personálna aj programová spolupráca reformnej opozície – teda konzervatívcov, liberálov a zástupcov maďarskej menšiny – počas Mečiarovho režimu v 90. rokoch viedla k takej zmene, ktorá vyniesla Slovensko medzi zopár najreformnejších štátov Európy. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite