Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Správa tajnej služby alebo prečo bol atentát útokom na demokraciu

.štefan Hríb .názory .téma

Streľba na predsedu vlády otriasla Slovenskom a ešte viac ho rozdelila. Bol to útok zmäteného človeka, a teda poľutovaniahodná daň za našu spoločnú slobodu, alebo išlo o útok na základy demokracie? Podľa čoho sa to spozná?

Štefan Hríb

útok na život Roberta Fica bol u nás prvý svojho druhu. Nestalo sa to Vladimírovi Mečiarovi v 90. rokoch, hoci to viackrát oznamoval, a nestalo sa to ani komunistickým pohlavárom pred rokom 1989, hoci oni samotní množstvo životov zmarili.

Posledný známy atentát tejto kategórie na našom území sa udial v Prahe v roku 1942, jeho vykonávateľmi boli Čech Jan Kubiš a Slovák Jozef Gabčík, jeho obeťou bol Reinhard Heydrich, nacistický krutovládca, architekt konečného riešenia židovskej otázky, teda vyvraždenia miliónov nevinných ľudí.

Páni Kubiš a Gabčík tým vošli do dejín, natáčajú sa o nich filmy, a to ako o hrdinoch spravodlivého odboja. Atentátnik Cintula takým nie je a nikdy nebude, pre dejiny ostane len človekom, ktorý sa pokúsil zavraždiť iného človeka. Dôvod je zrejmý – Heydrich, podobne ako Hitler, patril k masovým vrahom, ktorých odstránenie sa nepovažuje za vraždu („vražda na tyranu není zločinem,“ hovorí profesor Málek v poviedke a známom filme Vyšší princíp). Naopak, atentáty na lídrov slobodných krajín, dobrých či skazených (Kennedy, Palme, Reagan, Ján Pavol II., Trump či slovenský premiér), sú vždy zavrhnutiahodnými pokusmi o vraždu. To, že čin strelca z Handlovej je odporný a jeho spoločné odsúdenie žiadúce, je teda zrejmé. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite