guterresova cesta sa ospravedlňuje a bude ospravedlňovať ako odvážny čin brániť novému rozdeleniu sveta na znepriatelené bloky v novej studenej vojne. A spomenie sa aj „benefit of doubt“ v prospech Guterresovej cesty napriek rozhorčeniu napadnutej, pustošenej a brániacej sa Ukrajiny, a ostatných štátov, ktoré sa cítia byť ruským postupom dotknuté a ohrozené: totiž fakt, že Rusko napriek snahám izolovať ho stále nie je izolované, a usiluje naplno využiť všetky s tým súvisiace možnosti (vrátane vojenskej pomoci od Severnej Kórey). A preto vraj treba túto situáciu rešpektovať a poslaním OSN reprezentovaného svojím najvyšším predstaviteľom je predsa hovoriť so všetkými stranami. Guterresovo posolstvo sa bude vyzdvihovať aj ako odvaha povedať Putinovi nepríjemné veci, neohrozené plnenie misie OSN, napĺňanie princípov Charty OSN. Ale...

..má to pár háčikov  

Omyl. Žiadna zvláštna odvaha na to nie je potrebná. Putin je v takých chvíľach blahosklonný a usmievavý. Nie preto, že by bol idealista, ktorý víta reči o mieri, spravodlivom mieri či dodržiavaní medzinárodných noriem z lásky k mieru a medzinárodným normám. Ak niečo také urobí, je to preto a len preto, že to vyhovuje jeho zámerom, a tie nie sú idealistické ani pacifistické – k niečomu takému má Putin len opovrhnutie, koniec-koncov, je to ruský vodca s tomu zodpovedajúcimi notorickými vlastnosťami. Ale čo tam po opovrhnutí. Ak vás aj Kremeľ pokladá za idiotov, ste preň dôležití, keď ste použiteľní.