tesne po páde komunizmu prevládala u časti slovenskej verejnosti predstava, že dobehnúť susedné Rakúsko, úroveň nemeckej marky či anglosaskú ústavnosť bude otázka pár rokov. Veď nie sme predsa horší ľudia, pracujeme možno aj viac, takže ak sa odstráni socialistické plánovanie a vedúca úloha komunistickej strany, rýchlo sa staneme súčasťou vyspelej Európy. Takí sme naozaj boli.

Tí realistickejší spomedzi nás hovorili celkom inak. Viac ako 50 rokov neslobodného vývoja, odchod státisícov šikovných ľudí do emigrácie, domáce lámanie charakterov a dlhodobé potlačenie individuálnej tvorivosti, podnikavosti a zodpovednosti primitívnym režimom sa nedá nijako preskočiť. Realisti preto používali príklad 40-ročného putovania židovského národa za slobodou alebo slová lorda Dahrendorfa a ďalších mysliteľov o ešte dlhšej ceste k obnovenej a uzdravenej spoločnosti.