po 17. novembri 1989 vznikla šanca, že polícia prestane byť občanmi vnímaná ako ich ohrozenie. Prvý krok urobili masy vtedajších protestujúcich, ktoré obávaným policajtom podávali na námestiach ruky. Očakávalo sa, že toto gesto, ale najmä zákonné oslobodenie polície spod diktatúry vládnucej strany, povedie k novému začiatku, kde sa na policajtov prestane nazerať ako na „fízlov“, pred ktorými treba radšej utekať, a začne sa éra, v ktorej policajt pomáha a chráni, a preto je vyhľadávaný a vážený.

Čo ukázalo 35 rokov?

od Havla k Mečiarovi

Prvé kroky boli symbolické. Takzvaná Verejná bezpečnosť sa premenovala na políciu, zmenili sa uniformy aj farba policajných aut, ŠtB nahradili informačné služby. Potom sa zmenili zákony, takže polícia sa musela naučiť, že ľudské práva a sloboda sú nadradené obuškom a vôli moci. A napokon sa vymenili aj rozhodujúce osoby, takže napríklad československé ministerstvo vnútra už neviedli kádre diktatúry proletariátu, ale Ján Langoš zo slovenskej VPN s Janom Rumlom z českého OF. Nad tým všetkým bol Václav Havel ako prezident, čo bolo pre políciu, ktorá ho predtým dlhé roky šikanovala, jasným vymedzením hraníc.