našťastie sme v takzvanej predhudobnej fáze, keď sa „hymna nie pre vás, ale pre úplne inú skupinu ľudí“ ešte nehrá, len sa o nej rozpráva. Vtedy je zrejme prípustné na podporu Oskara Rózsu nie priamo pískať, ale len o tom písať.

Predstavujem si to takto: Na hlavnej scéne nastúpení Alexandrovovci aj s pomocnými zbormi (mužským, ženským, detským, miešaným a ďalšími). Nad hlavami divákov poletujú netopiere, ktoré pískajú negatívne komentáre k Rózovmu opusu na nepočuteľných ultrazvukových frekvenciách.