stačí sa pozrieť na ľudí ako Jožo Ráž, Karol Konárik či Dušan Jarjabek. Za čias Slovenského štátu a potom komunizmu ich bolo ešte nepomerne viac. Mená ako Vítězslav Nezval, či Miroslav Válek sú jasným príkladom skvelých umelcov, ktorí sa nechali skorumpovať komunistickou mocou. Smutným príkladom mimoriadne nadaného umelca, z ktorého sa neskôr vykľul agent ŠtB, a dnes sa strápňuje prijímaním medailí od Putina a proruským trollovaním je Jarek Nohavica. 

Niektorí umelci kolaborovali preto, lebo im to umožnilo lepšie speňažiť svoje často nie práve špičkové umenie. Iní zas pociťovali náklonnosť moci ako ocenenie svojej kvality, ktorá bola niekedy aj na vysokej úrovni. V ich prípade zvíťazilo ego nad hodnotami. Motívy kolaborácie s nekultúrnou mocou môžu byť a boli rôzne, prejavy smerom ku kritikom sú si ale veľmi podobné.

Oskar Rózsa nám tak svojím videjkom s nacistom Bombicom a kultúrnym politrukom Machalom neukázal nič nové.