preto doposiaľ mohli aj nukleárne arzenály západných demokracií fungovať ako nástroj odstrašovania možného útočníka, taktiež nukleárne vyzbrojeného. Čo si však počneme vo svete, kde jadrové zbrane prestanú plniť túto funkciu? 

S tým súvisí ešte jeden zdroj obavy, inej a možno oprávnenejšej, než je ten často a azda príliš jednostranne zdôrazňovaný strašiak priameho jadrového útoku Ruska proti Ukrajine alebo tým, čo jej pomáhajú. Reč je o hrozbe, takpovediac, menej priamej; jej následky však za istých okolností môžu byť rovnako vážne.

paradox

Pravdepodobnosť použitia nukleárnych zbraní sa minimalizuje dovtedy, kým strach z nich dostatočne efektívne ochromuje vôľu každého, kto by o takom niečom vôbec uvažoval. Tak tomu bolo v dobe predchádzajúcej studenej vojny. Sú však dôvody domnievať sa, že dnešné Rusko svojimi opakovanými vyhrážkami (už tá ich frekvencia je historicky bezprecedentná) a svojimi zmenami jadrovej doktríny vytvára nový stav, v ktorom samotný strach z nukleárnych zbraní môže napomôcť ich šíreniu. Proliferácia nukleárnych zbraní znamená sťaženie kontroly ich použitia, a ak prekročí istú hranicu, môže túto kontrolu úplne znemožniť.