Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Vianoce 2024 alebo keď návšteva Kremľa skončí ako pozývací list

.štefan Hríb .názory

Tento rok sa Slovensko vrátilo pekelne dozadu, a súčasne sa nadychuje k zmene. V Hirošime bolo peklo, ale nová hra o nej v divadle Aréna je o najkrehkejšej láske. Návšteva v Kremli bola mrazivá, ale reakcia veľkej časti Slovenska je odhodlane hrejivá. Sú Vianoce 2024, a sú také, ako vždy.

Štefan Hríb

Sú Vianoce 2024. Doba, keď o hercoch už znovu počúvame, že len škriekajú, škodia krajine a nemajú nič s prednovembrovou generáciou skutočných osobností. Táňa Pauhofová a Robo Roth na to pred pár dňami spolu s réžisérom Martinom Čičvákom odpovedali v novom predstavení Hirošima, láska moja. Neriešila sa v ňom ťaživá otázka, či zhodenie atómovej bomby zachránilo milióny mladých mužov na oboch stranách, a či tým možno ospravedlniť smrť státisícov civilistov, vrátane detí. Riešila sa krehká láska a hrubá nenávisť - láska francuzskeho dievčaťa k nemeckému vojakovi, nenávisť francúzskej verejnosti k tomu dievčaťu po prehre Nemecka, a potom nová láska už zlomenej ženy k mužovi, svetu a japonskému mestu. 

Bolo to krátke, drsné, dojemné, strašné aj omamné. Bolo to citlivé divadlo v čase necitlivosti, a Táňa Pauhofová ho dotiahla ešte kamsi inde, takže namiesto rautu bola primeranejšia hrejivá clivota mrazivého parku a mesta.

Sú Vianoce 2024. Doba, keď sa už znovu premlčiava nepremlčateľné, a zahladzuje nezahladiteľné. Je to návrat toho najhoršieho, čím sme si za 35 rokov prešli. A je to sprevádzané nevídaným nevkusom a podpriemerom. Ale nie je tu ticho, ako za normalizácie. Je tu viac poznania (vrátane cennej vedomosti o vlastných zlyhaniach), je tu oveľa viac odvahy aj odhodlania. A je tu viac vnútornej slobody, bez ktorej nie je možná sloboda celej republiky. Bude to ešte dráma, ale to je predsa v povahe Vianoc.

Sú Vianoce 2024. Priniesli poklonu tyranovi, a pokus o prenesenie celého štátu z mapy slobody do mapy submisívnych gubernií. Je to skúsenosť, emočne podobná pozývaciemu listu z roku 1968. Ten list bol cestou k moci, no odvtedy je dôkazom nízkosti, a rovnako skončí aj oná poklona. Slovensko nie je ešte dospelé, ani ešte nemá predstavu o tom, ako chce fungovať vo svete, ktorý na nás nečaká, ale nie je to už územie, s ktorým sa dá robiť čokoľvek. Na to je November - a vzdor slobodných ľudí - už príliš prítomný.

Sú Vianoce 2024, dramatické ako vždy. Je tu trochu tma, ale tá skutočnú moc nemá.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite