deje sa to už dlho, vlastne celých 35 rokov, takže to nie je náhoda. Od Mečiarovho konštatovania z 90. rokov, že ak nás nevezme Západ, obrátime sa na Východ, až po dnešnú politiku vlády na jedinú, moskovskú stranu, sa akoby nič nezmenilo. A pritom sme viac než 20 rokov členskou krajinou EÚ a NATO, z čoho čerpáme obrovské finančné a najmä bezpečnostné výhody. Čo by dnes dala Ukrajina za túto našu ukotvenosť a bezpečie? Prečo to, o čom snívajú a začo práve bojujú aj mladí Gruzínci, nie je u nás doma ani po 35 rokoch nespochybniteľným dobrom?

západ je sloboda, a čo je Východ?

Pri diskusii, prečo sa Slovensko vracia k otázke, kam patrí, je nevyhnutné definovať pojmy. Čo je teda Západ a čo Východ?

Západ má jasne kontúry – je to priestor postavený na spolužití a vzájomnom pôsobení judeo-kresťanských hodnôt, osvietenstva a liberalizmu, priestor oddelenia svetskej a cirkevnej moci, priestor individuálnej slobody, zodpovednosti a ľudských práv, priestor trhovej ekonomiky. Vo všetkých týchto rozmeroch sa vždy znovu vyskytujú trhliny a zlyhania – často až také veľké, že vedú k svetovým krízam –, ale vždy znovu dochádza k ich korekciám a návratu k podstate. Západ nie je utopický svet dokonalosti, ale je to najlepší z možných priestorov na dôstojný život.