Kúpil som si nedávno CD, aj keď klasik radí „kúp mi knihu“. Nie je to nič výnimočné, CD si kupujem stále, napriek tomu, že mám už takmer rok i-Pod. Ten je však príliš malý na to, aby vzbudzoval akúkoľvek úctu, nieto aby bol zásobárňou tých najväčších umeleckých pokladov. A biele šnúrky do uší, to je akože moderný dizajn? Smiešne! Ozaj, a čo farba? To bude podľa mňa ďalšia revolúcia v hudbe: farebné šnúrky do uší. No, mám ipod, ale ešte si zvykám, podobne som si zvykal na CD po platniach — a teraz sú z platní mlčiace výtvarné diela a ja si ich zdvojujem diskami. Zaujímavé je, že sa neujali farebné platne tlačené kedysi ruským časopisom Ogoňok — v tom jedinom časopis predbehol dobu a to až natoľko, že doba to nechala bez povšimnutia. Očakával som, že DJ-ské časopisy tie vkladané ohybné platne objavia, ale stal sa opak, už aj DJi, títo spasitelia vinylu, platne zradili, hrajú z počítačov, najlepšie z takých malých, aby si mohli vykračovať svetom ako pikolisti. DJ obťažkaný kufrom platní, to už často nevidieť, preto musia DJi častejšie chodiť do fitnesu a tam naťahovať železo, vďaka čomu zas nemá kto okopávať vinohrady. Začarovaný kruh, tento svet... kruh... kruh... Áno, čarovný kruh, to moje nové CD, zimomriavky (slovo zimomriavky navrhujem na Pribinov kríž prvej triedy), sila, hrdosť, smútok, sklamanie, hudobná dokonalosť v jednoduchosti. Potešilo ma, že mám celkom dobrú pamäť, spomínal som si na texty, aj v pesničkách ktoré som nepočul asi tak osemnásť rokov, na cesty v Karosách (autobus Karosa považujem za vrcholného predstaviteľa tzv. pravého kubického kubizmu), na ohne ohnivé, na chmeľ a na sľub, ktorý sme si v tom chmeli dali spolu s Gešom, Maskom, Ferensenom a Orechom. Ide o úžasné stelesnenie doby, mohla by to byť aj povinná literatúra (starnem, čo?), je to totiž skvelá literatúra tá hudba! (Samozrejme, žiadne povinnosti, to by už potom nikto nechcel počúvať.) Pred dvadsiatimi rokmi, 21. augusta 1988, sme si s kamarátmi aj vďaka tým pesničkám prisahali, že nikdy nevstúpime do strany, vtedy jedinej v našej krajine. Aká maličkosť, vtedy pre nás taká dôležitá... To CD je dôležité aj teraz. Veľmi dôležité. Karel Kryl: Bratříčku zavírej vrátka.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.