Prezident Harry Truman raz povedal slávnu vetu, že „ak nevydržíte to teplo, mali by ste radšej odísť z kuchyne“. Vedel, o čom hovorí. Vládol v čase, keď krajina uviazla v nepopulárnej vojne v Kórei, mimoriadne turbulentnej ekonomickej situácii a sám neuspel v snahe znárodniť časti oceliarskeho priemyslu.
Úrad opustil v januári 1953 ako jeden z najnepopulárnejších prezidentov amerických dejín, s podporou iba 22 percent. Dnes, o polstoročie neskôr, Trumana historici a analytici považujú za jedného z najlepších prezidentov dejín USA a verejnosť si ho pamätá ako muža schopného urobiť nepopulárne rozhodnutia, ktoré bránil pred kritikmi, pretože veril, že sú správne pre krajinu.
.správny boj
Myslím si, že podobne to bude aj s dedičstvom prezidenta Georgea W. Busha. V zahraničnej politike okamžite po 11. septembri zadefinoval parametre toho, čo nazval dlhodobým bojom slobodných demokracií proti islamskému terorizmu. Bude to boj, v ktorom budú pokračovať aj budúci prezidenti a on bude uznávaný za to, čo urobil. Zatiaľ čo predchádzajúce administratívy zaobchádzali s terorizmom v USA ako s kriminálnym činom, Bush ho začal považovať za to, čím naozaj je – za akt vojny. Že sa pritom prihodili neúspechy a niektoré rozhodnutia mohli byť urobené inak? Určite áno. Ale faktom ostáva, že po útokoch 11. septembra nedošlo na území USA k žiadnemu vážnemu teroristickému útoku. Všetci dúfame a modlíme sa, aby aj prezidentovi nasledovníci dosiahli rovnaký úspech. V oblasti, ktorá je podľa mnohých s tým spojená, pokračoval prezident v dlhotrvajúcom procese podpory a budovania de- mokracií vo svete, a to rétorikou, aj konkrétnymi rozhodnutiami. Aj v tom budú napokon pokračovať Bushovi nasledovníci, pretože rovnako ako on budú vedieť, že je to v americkom záujme.
.dane a sociálny systém
V domácej politike síce nedosiahol také zmeny, po ktorých túžil, ale otvoril diskusiu o tom, že americký systém sociálneho zabezpečenia je – najmä pokiaľ ide o dôchodky – dlhodobo neudržateľný. Budúcnosťmu v tom dá za pravdu a jeho nasledovníci tomu budú čeliť. Znížil aj dane, pretože vedel, že to pomáha ekonomike a začal riešiť problém upadajúceho verejného vzdelávania, pretože naše deti si zaslúžia lepšie vzdelanie, najmä ak ten systém všetci financujeme. Bush aktívne konfrontoval aj prežívajúce predsudky a ukázal, že náboženské organizácie dokážu čeliť najťažším americkým problémom a ich riešenia môžu fungovať. Za jeho vlády sa markantne znížila úroveň kriminality, zmenšil problém bezdomovcov či spotreby drog medzi tínedžermi. Je zrejmé, že Bushova administratíva rovnako ako všetky ďalšie urobila svoje chyby. Ale George Bush nikdy netvrdil, že je neomylný. Keď videl, že existuje lepšie riešenie než to, ktoré sám navrhol, osvojil si ho. Zmena vojenskej stratégie v Iraku je toho najlepším príkladom. Napriek jednohlasnej kritike od editorov amerických novín z veľkých miest až po triedu európskych mudrlantov, ktorí sú dôležití sami pre seba, George Bush odchádza z úradu ako pokojný muž vyrovnaný s tým, čo v úrade dosiahol. To, myslím, stojí za pozornosť. Prezident Truman, muž mnohých slávnych citátov, raz povedal, že „ak chcete mať vo Washingtone priateľa, kúpte si psa“. Azda najdôležitejším dedičstvom Georgea Busha je, že nikdy nerobil rozhodnutia podľa toho, či prospejú jeho popularite, alebo budú priaznivo prijaté mediálnym establišmentom v New Yorku, Washingtone alebo Los Angeles. Dôvod? Rozumel totiž tomu, že robiť rozhodnutia, ktoré sú krátkodobo populárne, je málokedy najlepšou cestou ako chrániť záujmy štátu, ľudí a ústavy, ktorú prisahal „uchovať, chrániť a brániť“.
Autor je zahraničnopolitický analyti k, člen organizácie Republicans Abroad
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.