Trikrát na okraj

Hoci mnohí v Európe hovoria, že hlavným odkazom eurovolieb bolo posilnenie xenofóbnych síl, len my na Slovensku vieme aj o svetlejšom odkaze: tieto voľby zrodili fenomén internetových strán. Zahraničné médiá písali s údivom aj pobavením o úspešnej švédskej Pirátskej strane, ktorá vznikla vo svete internetu, nevšimli si však našu SaS - keďže tá napokon tesne ostala pod prahom päťpercentného úspechu.
No my tunajší vieme, že internetoví „piráti“ bodovali aj pod Tatrami (teda najmä pod Malými Karpatami). Veď koľkí poznali Richarda Sulíka pred jeho vstupom do blogerského sveta. Len zasvätenci. Mimo sveta sme.sk, etrend.sk či Facebooku sú Sulík a jeho ľudia (Mistrík, Mihál, Chren, Oravec... poznáte ďalších?) pre širšiu verejnosť prakticky dodnes neznámi a na rozdiel od niekoľkých desiatok miestnych politikov sa môžu hýbať po ulici v podstate inkognito.
Napriek tomu SaS volilo takmer 40 tisíc, kým „hyperznámych“ Palka s Mikloškom z KDS len čosi vyše 17 tisíc voličov. Autora týchto riadkov to dosť prekvapilo – internetovú komunitu pokladal viac menej za virtuálnu realitu, ale nie za reálnu silu v ktorýchkoľvek voľbách. Samozrejme, aj naďalej asi platí, že v parlamentných voľbách s trojnásobnou voličskou účasťou, by sulíkovci dosiaľ sotva atakovali tri percentá (prieskumy im dávali okolo dvoch percent). V eurovoľbách hrali prím iné pravidlá – volili tí najmotivovanejší a SaS vďaka cielenej a sviežej komunikácie so svojou komunitou jednoducho vedela motivovať. Pôvab internetu zrejme nebol jediným faktorom, ktorý Sulíka vyšvihol. Po Bratislave sa šíri informácia, že viac ľudí dostalo pred voľbami pekne napísaný list s prosbou o podporu. Ak SaS takéto listy rozposielala v masovom meradle, mohlo to tiež zabrať.
Úspech Richarda Sulíka je prízrakom Mikuláša Dzurindu: po tom, čo líder SDKÚ šikovne upratal „miliónovú Ivetu“, stojí oproti nemu „40-tisícový Richard“, ktorého internetoví piráti mu môžu budúci rok zožrať ďalšie prepotrebné mandáty.