Týždeň prináša ďalšiu kauzu, súvisiacu s rímsko-katolíckou cirkvou. Liptovskomikulášsky dekan Vladislav Saniga sa, mierne napísané, ocitol v priestore, o ktorom zvykneme vravieť, že je za hranicami zákona. Dodajme, že nielen svetského, ale i cirkevného, pretože prípad okrem orgánov činných v trestnom konaní vyšetruje aj Biskupský úrad v Spišskej Kapitule. Vyšetrovania zďaleka nie sú ukončené, neprináleží nám preto vynášať súdy. Vhodné je však zamyslieť sa nad celým prípadom, ktorí mnohí vnímajú len ako vrcholček povestného ľadovca, vo vlastnom presvedčení tvrdiac, že celá cirkev je len „obyčajná firma“, a že jej predstaviteľom na všetkých úrovniach nejde o nič iné, „len o prachy, majetky a moc“. O slávu nie. Je plytko povrchné takto zovšeobecňovať a hádzať všetkých a všetko do jedného vreca. Tu totiž nejde o cirkev ako takú, ale o jednotlivcov: či už oblečených v kňazskom rúchu alebo v podnikateľskom kostýme a obleku či v džínsach.
Táto kauza je špinavým rámom obrazu spoločnosti v ktorej žijeme. Spoločnosti, v ktorej nemálo ľudí bohapusto kradne, klame, podvádza, hreší, ba aj zabíja. Spoločnosti, v ktorej neplatia platné svetské i cirkevné zákony.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.