Najskôr miestoprísažné vyhlásenie. Autor nasledovných riadkov nemá ani trochu v obľube Ivana Gašparoviča či čínskych súdruhov. Nie celkom však pochopil zmysel minidemonštrácie za ľudské práva v Číne, v rámci ktorej si aktivisti počas príhovoru inaugurovaného prezidenta vypýtali zopár zaúch od resuscitovaných babiek demokratiek. Čo vlastne bolo cieľom hlúčika aktivistov? Vyzvať Gašparoviča, aby sa počas stretnutia s čínskym prezidentom zmienil o ľudských právach? Alebo upozorniť verejnosť, že sme si zvolili komunistu, ktorému nič také ani na um nepríde? Nech je tak či onak, v deň inaugurácie tohoto prezidenta zvrtnúť debatu na to, či je Homo Gašparovič (copyright Drahoslav Machala) vnímavý voči porušovaniu ľudských práv v Pekingu a širšom okolí, je dosť zvláštne. Samozrejme, že je mu to šum a fuk - tak ako tuctu ďalších prezidentov navôkol. Čo však Gašparoviča zásadne líši od toho tucta okolitých prezidentov, sú priama či nepriama účasť na brutálnych 90. rokoch, ktoré nás postavili mimo civilizáciu, na demaršoch, na únose M. Kováča ml. (o ktorom podľa svedectva exporadcu Ľuboša Juríka náš dnešný pán prezident vopred vedel), na vražde Remiáša, na Nafte Gbeloch, ale aj na primitívnej protimaďarskej vlne, ktorá ho vyviezla po druhý krát na prezidentský trón. Rušiť svedomie takejto osoby ľudskými právami v akejsi Číne? Ach, aké zbytočné...
PS: aby sme si rozumeli: to, že zajtra budú aktivisti počas návštevy čínskeho papaláša protestovať pred prezidentským palácom proti porušovaniu ľudských práv, samozrejme, zbytočné nie je.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.