Debaty, ktoré na medzinárodnej scéne vzbudila kniha Dambisy Moyo: Dead Aid. Why aid is not working and how there is a better way for Africa (2009), pomaly utíchli. Na Slovensko sa záujem o túto knihu dostal s menším oneskorením. Napokon, s určitým oneskorením sa naša krajina zapojila i do samotnej medzinárodnej rozvojovej pomoci, ktorej sa kniha týka.
Keďže je rozvojová pomoc u nás ešte stále „mladá“, spoločenské či akademické debaty o tejto problematike sú pomerne skromné (výnimkou je napríklad progresívny prístup denníka Sme, ktorý nedávno začal uverejňovať blog štátnej tajomníčky O. Algayerovej zodpovednej za štátnu rozvojovú pomoc). Do týchto debát prispeli pred nedávnom aj blogy M. Hanusa (.týždeň) a R. Baťa (Trend), ktoré reagujú na knihu D. Moyo.
Podľa slov autorky kniha opisuje situáciu v povojnovej rozvojovej pomoci v súčasnej Afrike a snaží sa vyvrátiť jeden z najväčších mýtov našich čias – to, že miliardy dolárov, ktoré posielajú bohaté krajiny africkým krajinám, pomáhajú znižovať chudobu a zvyšovať ich rast.
Obidvaja autori blogov sa vo svojich postojoch zhodujú. O knihe ako aj o samotnej autorke sa vyjadrujú v superlatívoch, v ich textoch sa rovnako neobjavujú žiadne zmienky o protiargumentoch, ktoré publikovali viacerí medzinárodní odborníci a odborníčky pracujúce v oblasti medzinárodného rozvoja ako napríklad Jeffrey Sachs. Títo poukazujú na viaceré zásadné chyby v Moyovej knihe a na dôveryhodnosť autorky vrhajú značne negatívne svetlo.
.rozvojová pomoc – príčina chudoby v Afrike?
Rozvojová pomoc nie je homogénna ani statická. Od polovice minulého storočia sa myslenie na tomto poli výrazne posunulo nielen v akademickej oblasti, ale aj v praxi. V dôsledku medzinárodnej kritiky sa už od začiatku 90. rokov minulého storočia intenzívne presadzuje implementovanie rozvojovej pomoci prostredníctvom funkčných partnerstiev s rozvojovými krajinami, a nie hierarchicky nadradeného vzťahu donorských (zväčša západných) krajín voči prijímateľským krajinám. Dnes je tiež už štandardom pripravovať rozvojové projekty s aktívnou účasťou cieľovej komunity – nielen jej najdôležitejších predstaviteľov – ale najmä ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti a najmä spolupracovať pri implementácii s miestnymi organizáciami, ktoré si budujú vlastný odborný personál. Zásluhou medzinárodného úsilia donori tiež začali vyžadovať, aby sa v jednotlivých projektoch a programoch myslelo na konečných prijímateľov nielen ako na homogénnu skupinu ľudí, ale uvažovalo sa o rozličných potrebách rôznych skupín mužov a žien.
Rozvojové organizácie nielen zo Západu sa hlásia k štandardom a etickým kódexom, ktoré často krát vypracovali samotné mimovládne organizácie v spolupráci s miestnymi inštitúciami.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.