V pražskej štvrti Trója stála dlhé desaťročia celkom pekná vila, poeticky nazvaná Milada. Komunisti ju zrejme zobrali pôvodnému majiteľovi, po páde komunizmu sa o ňu nikto neprihlásil a tak zostala vo vlastníctve štátu, konkrétne Ústavu pro informace ve vzdělávání. Ten sa niekedy v deväťdesiatych rokoch rozhodol vilu zbúrať. Tu prichádzajú na scénu squatteri, ktorí rozpoznali v starom dome užitočnosť a krásu a jednoducho sa doňho nasťahovali. Vilu Milada tak zachránili pred búraním. Zaslúžili by si za to pochvalu. Aj za to, že zo "svojho" domu urobili kultúrny priestor: organizovali sa tu koncerty, vytváralo sa tu umenie. Kľudne ich pochváľme, lebo už ich príliš chváliť nebudeme.
Medzitým sa doba zmenila a ústav, ktorý bol majiteľom budovy sa rozhodol predať ju. Squatteri, teda mladí anarchisti, ktorí majú pocit, že sa môžu v akomkoľvek prázdnom dome slobodne usadiť, však odmietli Miladu opustiť. Zdá sa to neuveriteľné, ale zarytí nepriatelia kapitalizmu, bohatstva a osobného vlastníctva začali túto lukratívnu nehnuteľnosť považovať za svoj - prepytujem - majetok a na záujem radových občanov, ktorí ju cez štátny Ústav vlastnili sa zvysoka, teda konkrétne zo strechy, vykašľali.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.