To, že premiér a s ním celá garnitúra vedie vojnu s novinármi, nie je nič nové pod slnkom. Aj taký veľký štátnik ako Helmut Kohl sa nedokázal povzniesť a takému týždenníku Der Spiegel odmietal poskytnúť akýkoľvek rozhovor. V prípade Roberta Fica vyrušuje akurát len to, že pod slnkom sotva nájsť iného premiéra, ktorý by posadnuto riešil novinárov na každej druhej tlačovke a ktorého tlačové oddelenie by bolo rovnako vyšinuté. Veď čo iné má byť poslaním hovorcu než šíriť pozitívny obraz politika a mať ako tak dobrý vzťah s novinármi? Či minimálne sa usilovať presvedčiť posadnutého premiéra, aby na novinárov nekydal na každej druhej, ale aspoň na každej tretej tlačovke?
Silvia Glendová a Braňo Ondruš sú však inými expertmi. Keď si karikaturista Shooty spravil nedávno žartík z premiérovho ochorenia krčnej chrbtice (iste, ten žartík by v premiérovej koži vytočil každého), hovorcovia mu nevyhovorili, že reagovať na karikatúru je kontraproduktívna blbosť, ale megafónom cez TASR oznámili, že denník SME "ako hlásna trúba opozície a čisto protivládny denník nemá rešpekt k ničomu: ani k pravde, ani k štátu, ani k zdraviu iných".
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.