Štefan Nižňanský reaguje

Kto je slušný alebo neslušný človek
Reakcia na článok redaktorky Evy Čobejovej, ktorý bol uverejnený  v časopise Týždeň 15. júla 2009.

Časopis Týždeň uverejnil 15. júla 2009 na svojej webovej stránke článok z pera  redaktorky Evy Čobejovej pod názvom Štefan Nižňanský je neslušný človek. Autorka v ňom okrem iného priamo obvinila generálneho riaditeľa STV z neslušnosti, pričom na toto obvinenie v podstate využila iba citáciu dvoch viet (!!!). Ako inak – osvedčenou metódou účelovým vytrhnutím z kontextu - z  rozhovoru, ktorý som v júni poskytol Literárnemu týždenníku. K tomu je pridaných niekoľko ďalších - podľa nej asi nedôležitých - myšlienok, ktoré sú preto len čiastočne voľne prevzaté a v podstate viac či menej presne spracované (asi kvôli dodaniu väčšej hodnovernosti jej článku). A toto všetko je nakoniec zmiešané predovšetkým s jej vlastnými úvahami a tvrdeniami. Avšak celé vyznenie tohto článku, niektoré ňou uvádzané jej vlastné tvrdenia a niektoré jej vlastné úvahy, sú už napísané vykonštruovane, vypointované tendenčne, jednostranne, manipulačné, klamlivo a lživo. Kvôli objektívnosti informovania čitateľov pripájam článok, ktorý napísala a zverejnila redaktorka Eva Čobejová na webovej stránke časopisu Týždeň, ako aj celý môj rozhovor, ktorý uverejnil Literárny týždenník.

Začnem po poriadku. Najprv uvediem presnú citáciu otázky redaktorky Literárneho týždenníka (G. Rothmayerovej) a mojej celej pôvodnej odpovede, nakoniec uvediem citáciu dvoch viet, okolo ktorých redaktorka časopisu Týždeň Eva Čobejová vykonštruovala a vytvorila jej vlastné tvrdenia a jej vlastné úvahy, a to na „môj účet“:  Na otázku novinárky Literárneho týždenníka Gabriely Rothmayerovej: „Bol si poslancom SNR a potom FZ ČSFR, poznáš prácu zákonodarcov. Čo si budeme hovoriť – médiá, osobitne tie tvrdé, elektronické, sa politici vždy naťahovali. A budú naťahovať. A nielen u nás. Cítiš manipuláciu zo strany politikov?“ Štefan Nižňanský odpovedal: “Nie, zo strany politikov nie. Tlak však vytvára dlhodobo neriešený problém financovania STV. Každý rok STV dostávala dotácie od štátu, alebo z predaja majetku. Chýba systémové dlhodobé riešenie ako napríklad v Čechách. Dosť často sa v médiách objavujú nepresné, alebo neúplné informácie bez možnosti uviesť fakty a dať veci na pravú mieru. To STV dosť znevýhodňuje. Stále viac sa potvrdzuje, že sa tvrdo hrá proti záujmom STV. O konkrétne a najťaživejšie problémy akoby nemal nik záujem, všetko sa to krúti okolo niekedy smiešnych, inokedy vážnych spravodajských  či mediálnych hier.

Ostatným príkladom, nie však posledným, boli útoky proti STV a falošné obvinenia, že si vraj neplníme povinnosti pred voľbami do Európskeho parlamentu. Ja už odmietam vzrušovať sa a reagovať na všeobecné obvinenia, budem rád, ak ich iniciátori skonkretizujú a podajú podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu, lebo tá jediná je - ako orgán štátnej správy – povinná zaujať stanovisko a v prípade nedodržania zákona nás aj sankcionovať. Deje sa to však aj v iných krajinách. Pred pár dňami som dočítal knihu Bernarda Goldberga „Ako médiá manipulujú“. Kritizoval v nej liberálnu zaujatosť. U nás je aktuálnym problémom médií pravicová zaujatosť „hypotekárnych batôžkárov“. Keď prídu o prácu, sami sa budú nenávidieť, čo všetko boli ochotní písať za ten žold, čo ich teraz živí. Všetky tieto veci ma udivujú o to viac, že si dobre pamätám, čo sme ako zákonodarcovia pri tvorbe duálneho systému aj do zákona o Slovenskej televízii vkladali. V prípade Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu išlo o eliminovanie vplyvu politiky do fungovania a činnosti verejnoprávnych médií.