Ak je hľadanie neúspešné, poet(ka) sa môže rozčertiť a vydá zbierku vlastným nákladom... Ešte som zabudol na maličkosť – treba si pozháňať peniaze. Keď sú peniaze na stole, „na zákazku“ vám vytlačia (takmer) kdekoľvek (takmer) čokoľvek. Jedného dňa máte doma niekoľko balíkov krásnych, nových vlastných knižiek – básnických zbierok. Napríklad 500 kusov. Patrí sa knihu „pokrstiť“, uviesť do života, na slávnosti pár desiatok knižiek popodpisujete, rozdáte zúčastneným, ďalšími obdarujete priateľov, rodinu, známych, susedov... A potom sa pozeráte, ako (v horšom prípade) na zvyšok zbierky padá prach. V lepšom prípade sa pár týždňov nádejate, že sa „niekto“ ozve, pár kníh kúpi, že sa ozvú knižné domy, že sa zo zbierky stane poetický bestseller... ...už snívate o druhom, treťom... vydaní. Lenže – nič sa nedeje. „No a čo?“ poviete si, „Veď ja som poet(ka), nie predavač(ka) kníh! No a čo keď vlastných? Nevedia, čo je dobré, ničoho si nevážia, nerozumejú...! Parom bych ich spral!!!“ Poeticky zahromžíte, ale to nepomôže, v trhovom mechanizme, zvíjajúcom sa v kŕčoch finančnej krízy, vôbec nie. Načože je komu dnes (predvčerom, včera, zajtra, popozajtra.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.