Absurdistan II. Tentoraz o deťoch

Odkedy je autor týchto riadkov otcom, trávi trochu času čítaním časopisov určených najmä pre čerstvé mamičky. A občas je z toho čítania trochu nesvoj.
Čím by ste chceli byť, keď budete veľkí? – tejto otázke čelí v škole či od rodičov každá generácia detí. Augustové vydanie časopisu Mama a ja prinieslo ukážky textov deväť a desaťročných štvrtákov, ktorí mali v škole o tom krátko napísať. Dobrý nápad – odpoveď, ktorú dospelí na takúto otázku dostanú, zvyčajne veľa vypovedá nielen o dieťati, ale aj o prostredí, v ktorom vyrastá. O čom teda podľa časopisu snívajú dnešné deti? Prvý príklad (texty uvádzame aj s chybami): „Budem bývať v rezidenčnej vile. Budem mať bazén 1 km. Mislím, že budem mať lietadlo s pilotom. Budem mať továreň na aloe vera.“ Druhý príklad: „Keď budem dospelí, budem bohatý doktor. Budem mať vilu a viesť luksusnú kliniku plastických operácií. Keď si zarobím niečo cez majland, pôjdem na veľmi dlhú dovolenku. Mal bi som chatu pri mori a súkromnú pláž. Zarábal bi som polmilióna.“ Tretí príklad: „Keď budem veľká, tak budem chcieť odcestovať a študovať Právo. Keď som bola menšia, chcela som byť kaderníčkou, ale teraz mi došlo, že chcem poriadne pracovať a poriadne zarábať. (...) Rodičia vždy hovoria, že sa ku mne právo hodí a ja si to myslím tiež! Chcela by som do Ameriky. Myslím, že môžem zarobiť byznisom najviac!“ Štvrtý príklad: „Keď budem mať 30 rokov, ožením sa s dievčaťom. Stanem sa plastickým chirurgom. Kúpim si veľkú jachtu.“
Iste, deväťročné deti už nie sú celkom nevinné stvorenia, ktoré by snívali o tom, ako raz budú kominármi a dobrými vílami, ale tieto predstavy o dobrom živote, ako vystrihnuté z hlúpych dospeláckych časopisov, ktoré sa povaľujú rodičom na stole, pôsobia tak príšerne obmedzene a nedetsky. Hoci detinsky. Alebo autor mravokársky preháňa a aj vy si želáte, aby z vášho dieťaťa po otázke, čím chceš byť, „spontánne“ vyhrklo: „plastický chirurg so súkromnou plážou, veľkou jachtou a rezidenčnou vilou“?
Deti to dnes nemajú ľahké. Rodičia sa k nim síce správajú jemnejšie a láskavejšie ako kedykoľvek v minulosti, pretože dieťa – čoraz častejšie jedináčik – je objektom premotivovaných rodičov, ktorí mu chcú dať to najlepšie.