Zážitkov bolo viac, nie všetko sa zmestí na poldruha strany v časopise, preto sa o jeden (pôvodne mal tvoriť úvod reportáže) podelím s láskavými čitateľkami a čitateľmi .naživo.
Do Spišskej Starej Vsi som prišiel 8.júla t. r. krátko predpoludním autobusom zo Starej Ľubovne. Cez Červený Kláštor, okolo Majerov, sediac vpredu, obzerajúc krajinu cez veľké predné sklo. Poniže Spišskej Starej Vsi som si všimol plťovisko – lenže už bolo neskoro: v neprehľadnej zákrute autobusy nestoja. A tak som vystúpil o dva – tri kilometre ďalej, na busstanici vo Vsi. Desiatky rokov som v tom dnes už meste nebol, hneď na stanici pýtam okolochodca, reku kde je tu informačné centrum, že hľadám ubytovanie. Informačné centrum vo Vsi nemajú, vybral som sa preto na mestský úrad. Kancelária príslušného odboru, majúceho na starosti cestovný ruch, bola zamknutá, aj tá vedľa, i finančné... Asi obedná prestávka. Zamknutý bol aj sekretariát primátora, len jedny dvere otvorené, za stolom pani, pýtam sa, či tu nie je pán primátor, pani telefonuje na sekretariát, nik nezdvíha... „Mal by tu byť, poďte,“ vyzvala ma, zaviedla k dverám primátorovej kancelárie (mal som ich za chrbtom, keď som klopal na zamknutý sekretariát)...
Zaklopem, dvere sa otvoria, za nimi muž v letnej bielo-modrej košeli.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.