Pred rokom 1989 bola polícia – tak ako všetky silové zložky štátu – predĺženou rukou komunistickej strany. V roku 1989 sa takýto režim zrútil, no polícia dodnes kopíruje spôsoby moci. Vražda v Košiciach je posledným dôkazom.

Myslíte si, že naše členstvo v EÚ a NATO je príliš výhodné na to, aby ho vláda zamenila za ruskú sféru vplyvu? Domnievate sa, že ani len v koalícii by odchod Slovenska z EÚ a NATO nenašiel väčšinu? Tak uvažujme.

Západu chýba jasne formulovaný cieľ – porážka Ruska. Namiesto toho strácame odhodlanie a nechávame sa zvnútra rozkladať Ruskom.

Postkomunistické krajiny by mali byť na policajné násilie mimoriadne citlivé. Majú totiž vo svojich dejinách dekády, počas ktorých štátna moc používala poriadkové zložky ako zbraň proti vlastným občanom.

Administratíva prezidenta Joea Bidena povoľuje Ukrajine používať zbrane od Američanov na útoky hlboko na ruskom území. Je to prelom vo vojne?

Keď nám zavolali z obchodu, že opäť kradol, tak nás vôbec netešilo, že nám tento bezdomovec kazí deň. Dobre sme ho poznali. Už zas chcel niečo ukradnúť. Vraj nejaké fľaše. Ešte pred tým, než ho chytili, si stihol poriadne lognúť.

Policajné násilie je strašné samo osebe. V tejto krajine je to dokonca ešte niečo viac. U nás je policajné násilie míľnikom, hranicou dejinného vývoja.

V nedeľu si pripomenieme deň, keď sme sa konečne začali zbavovať komunizmu. V tento deň väčšina ľudí prestala mať strach.

Vstup Ivana Korčoka do Progresívneho Slovenska ukončil jednu možnú cestu uchovania Slovenska v slobodnom svete. Sme v celkom novej situácii. Nie je ľahšia ani lepšia. Ale všetci už vieme, na čom sme.

35 rokov od Novembra je dostatočne dlhý čas na hodnotenie, aká sme krajina, kam sme sa posunuli, čo sme nezvládli a aká výzva je teraz pred nami.