Videl som gejzíry aj vodopády, ľadovce aj skalisté hory, kúpal som sa v horúcich prameňoch a jedol som veľrybí steak. Ale Island je pre mňa napriek tomu spojený v prvom rade s hudbou.
Keď som pred tromi rokmi prišiel na festival Iceland Airwaves, poznal som Sugarcubes, Björk, Sigur Rós, GusGus a niečo som počul o kapele múm a o speváčke Emiliane Torrini. Na festivale som zistil, že to je len onen kúsok ľadovca, ktorý trčí nad hladinou. Zistil som, že v Reykjavíku a okolí pôsobia desiatky výborných rockových a tanečných, gitarových, elektronických aj akustických kapiel, pričom takmer každá má vlastný zvuk a vlastnú tvár. Island je pre hudbomilca zem zasľúbená.
Odvtedy sa na Island vraciam predovšetkým za hudbou a za hudobníkmi. Koncom minulého roka som sa rozhodol, že o svojich hudobných cestách napíšem veselú knižku (je reálna nádej, že vyjde ešte pred koncom tohto roka). A to mi zase poskytlo celkom legitímny dôvod k ďalším návštevám Islandu.
Z jednej som sa pred pár dňami vrátil a tu je pár prvých dojmov a noviniek.
Vo februári je na Islande krajšie a príjemnejšie než v Bratislave.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.