Dokonca aj v mojej obľúbenej cukrárni Domenico, ktorú nikdy neobídem pri návšteve Popradu, som sedela úplne sama (a čítala .týždeň, ktorý tu majú vzorne vystavený). Čo sa stalo s Popradom? Kde sú ľudia? Kde sú turisti? Kde je príjemný podvečerný život? Do tohto mesta som kedysi chodila často a vždy som sa tu cítila dobre, zdalo sa mi, že vďaka blízkym Tatrám je tu akosi živšie a útulnejšie. Že je tu veľa ľudí, ktorým nestačí sadnúť si večer doma pred telku. Lenže ten pocit bol zrazu preč. O ôsmej večer som sa v centre mesta pomaly začínala aj báť. Prázdne ulice, zatvorené reštaurácie a zopár nevábne pôsobiacich herní, okolo ktorých sa tmolili tiene čudných existencií.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.