Nastražím uši, čo ak ide o smrť toho, ktorého v ostatných dňoch tak často u nás spomínajú? Toho, ktorého tu nik nechce, a tak „sa rozhodlo“, že ho treba zastreliť? Nastražím uši, započúvam sa, a dozviem sa, že prirodzenou smrťou vo veku osemdesiatosem rokov zomrela nejaká pani. Takže jeho sa to (zatiaľ) netýka. Nádej, že sa mu napokon podarí ujsť kamsi do hlbších lesov, zasa vzplanula. Nie som sám, kto mu drží palce.
V Hradskej hore, asi päť kilometrov dlhej miernej vyvýšeniny, tiahnúcej sa od Liptovského Hrádku smerom na východ, sa objavil niekedy v polovici júna. Možno by si ho nebol nikto všimol, keby nebol zašiel na okraj hory, do obývanej a rodinnými domami zastavanej časti, volanej Celiny. Poprechádzal sa pomedzi domy, všetko si poobzeral a hlavne si dobre zapamätal, kde sa dá čo-to zohnať pod zub. Miestni ostali šokovaní a zdesení, ihneď volali mestskú políciu a na mestský úrad, sťažovali sa primátorovi, žiadali rázne zakročenie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.