Všetci sme sa začali rehotať, ale tlmene, lebo vtedy človek nikdy nevedel, že čo a ako. Blažovič napríklad doplatil na to, že keď k nám prišli v auguste „spriatelené“ armády, napísal do vtedajších ilegálnych novín otvorený list krajinám Varšavskej zmluvy, v ktorom ich žiadal o pomoc, pretože nás prepadli cudzie vojská. Potom, o rok alebo dva, mu to zrátali a šupli ho do zoologickej záhrady za sprievodcu, odkiaľ ho tiež po čase vyrazili, lebo vraj školským výpravám hovoril, že jeden z levov, mali tam štyroch, je Lev Nikolajevič Tolstoj. Niekto si za srandu naozaj vytrpí, lenže aký by bol život bez nej? Ja sám som mal namále, lebo som sa raz dostal medzi špičku odborárov, bolo to vo vlaku a oni išli z nejakého zjazdu, už boli pekne chytení, a jeden z nich, veľké zviera, mi furt ponúkal demižón, ktorý tam koloval a hovoril mi, akého má skvelého služobného šoféra, vraj ho bude čakať na stanici, je to anjel, povedal, keby boli všetci takí, tak tento socializmus je raj.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.