Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hrdosť na Dzurindu

.andrej Bán .názory

Takto sa to robí. Pomyslel som si, keď som videl fotky nášho ministra zahraničia, ako beží (sám, hoci obklopený masou iných tiel) ulicami Budapešti. Jeho maratón je podľa mňa skvelou správou, z viacerých dôvodov.

Andrej Bán

Nejde, samozrejme, iba o to, že veterán „Miki“ osvedčil stále dobrú kondíciu a zabehol tých viac ako štyridsať kilometrov, čo je výkon, o ktorom sa iným politikom, a nielen im, ani nesníva. A nejde ani o to, že jeho fotografie z cieľa – uzimeného, zmoknutého a tým o poznanie vychudnutejšieho (ak chcete, asketickejšieho) – zaplnili náš bulvár. Hrdosť spočíva v symbolike činu aj miesta.


Vzťahy Slovenska a Maďarska sú dlhodobo zlé. Nacionalisti, ako vieme, sa navzájom vždy verne podopierali. Tie vzťahy sa vyhrotili po nástupe triumvirátu Fico –Slota – Mečiar. Dôvody vie každý súdny človek. Obmedzím sa iba na krátku spomienku: keď si po nástupe bývalej vlády v roku 2006 pozval minister zahraničia Ján Kubiš zopár spoluobčanov, aby sa ich spýtal, prečo sú podľa nich vzťahy našich krajín také zlé, opýtal som sa ho, či môžem byť nediplomaticky úprimný napriek tomu, že sa nachádzame na pôde rezortu diplomacie. Samozrejme, usmial sa minister. Nuž, vzťahy budú dovtedy zlé, povedal som, kým bude v koalícii ten chrapúň, ktorý uráža susedný národ.
 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite