Aj Ernest iste bral vtedy toto heslo len ako metaforu – a za svoju úlohu považoval predovšetkým spolupracovať všade tam, kde sa kládli právne základy ponovembrovej slobody. Odborníci najlepšie vedia, koľko užitočnej práce vtedy tento ešte veľmi mladý – veď ani dnes nie je starý – právnik vykonal.
No ubehli sotva tri roky a ukázalo sa, že metafora džungle sa zrazu zmenila na skutočnú džunglu – na džunglu únosov a vybuchujúcich áut. Tá džungla zo všetkých slobôd najviac potrebovala slobodu nezákonnosti – a preto jej najmenej voňala sloboda slova, ktorá slobodu nezákonnosti ohrozovala.
V tomto období, v ktorom sa jedni usilovali nastoliť zákony džungle, zohral Ernest Valko opäť svoju veľkú rolu – a nikdy nechýbal tam, kde bolo treba pred zákonmi džungle chrániť zákony mladej demokracie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.