Z bratislavského PKO sa stala podobne otravná záležitosť ako svrbiaca vyrážka: stále si ju škrabete, aj keď viete, že si tým vlastne predlžujete utrpenie.
Nejdem preto rozškrabávať staré rany. Len sa podelím o sedem otázok, ktoré mi v súvislosti s PKO lietajú hlavou.
Tu sú:
1. Kedy PKO prestalo byť "Parkom kultúry a oddychu"? A bolo ním vôbec niekedy? Pamätám sa ešte na časy, keď tam boli tanečné, keď tam sídlili Radošinci, keď sa na mieste ohavy s názvom Kempinski dal hrať minigolf. Ľudia sa - vtedy aj dnes - prechádzali po nábreží Dunaja, ale to nemalo s PKO nič spoločné. A v dnešnej Estrádnej sále bývali zjazdy komunistickej strany, zväzu spisovateľov, či - o niečo neskôr - stretnutia HZDS so svojimi fanatickými voličmi (ktovie či aj im je ľúto, že sa PKO ide búrať).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.