Pár dní predtým Salmana Tasíra, guvernéra najľudnatejšej a najbohatšej pakistanskej provincie Pandžáb a kritika týchto zákonov, zastrelil v Islamabade jeho ochrankár. Pre časopis TIME správa číslo jeden.
V novoročnom dvojčísle .týždňa spracovali kolegovia znepokojujúci a silný materiál. O prenasledovaní a stupňujúcich sa krvavých útokoch na kresťanov, najmä v moslimských krajinách. Táto téma akoby teraz uvoľnila prietrž záujmu, hoci je akruálna už dávno. Vynárajú sa mi spomienky na ľudí v Kosove, v Pakistane, v Afganistane, v Iráne či najnovšie v Egypte. Viem, neútočí sa iba na kresťanské minority. Terčom sú aj moslimovia v Číne alebo v Barme. Pred dvanástimi rokmi som bol svedkom, verím, posledných záchvevov sektárskeho „medzikresťanského“ (probritskí protestanti proti proírskym katolíkom) násilia v Severnom Írsku či vyrovnávania sa s terorizmom v Baskicku, kde takisto zahynuli tisíce nevinných ľudí.
Osobná skúsenosť je nenahraditeľná. Uvažujem, či nie je prejavom paranoje, ak sa pýtam, či mám mojich starostlivých moslimských hostiteľov a sprievodcov považovať za dobrých ľudí. Nie je rozumnejšie pýtať sa, či naše, západné úsilie o otvorenosť a dialóg, teda hodnoty z najcennejších (aspoň pre mňa) nie je tou druhou stranou (miliardový svet islamu) vnímané ako prejav slabosti? Sú to čudné úvahy, sme však v pasci. Ak ich odmietneme ako nekorektné, s argumentom, že „nie všetci Moslimovia sú rovnakí“ alebo „Huntington zveličuje“, ignorujeme tým realitu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.