Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako Stalin o novobanské čestné občianstvo prišiel

.svetozár Gavora .názory

Na začiatku tohto príbehu bola obyčajná náhoda. Bývalá primátorka, Anna Miháliková (KDH-OKS-SDKÚ), čosi zisťovala v starých mestských kronikách, keď objavila text z neblahých päťdesiatych rokov minulého storočia, podľa ktorého sa Josip Vissarionovič Stalin stal čestným občanom Novej Bane.

Neváhala, a na zasadnutie mestského zastupiteľstva konané v posledný augustový týždeň predložila návrh na zrušenie tohto občianstva. Aby návrh prešiel, bolo treba 8 hlasov. Z 13 bolo na zasadnutí prítomných 10 poslancov. Šok bol na svete, keď za zrušenie občianstva zahlasovalo iba 5 z nich (medzi nimi všetci prítomní zvolení za koalíciu KDH-OKS-SDKÚ) a 4 sa zdržali!!! Teda návrh na zrušenie Stalinovho občianstva nebol prijatý. Opakujem, písal sa august 2010.


Médiá, nielen slovenské, si na našom meste samozrejme „zgustli“. Nehovoriac o desiatkach zlomyseľných anonymných komentárov o akejsi „hnusnej diere“ na internetových fórach. Nikoho z nich asi nenapadlo, že podobný problém asi nebude mať len Nová Baňa, ale aj – dovolím si tvrdiť, že takmer všetky – ostatné mestá v priestore bývalého sovietskeho koloniálneho panstva... 


Aj bez hlúpych anonymov a nie celkom profesionálnych médií bol pocit hanby dokonalý. Hovorí sa, že mladí ľudia nemajú záujem o politiku a veci verejné. Ja však viem, že prinajmenšom o nastávajúcich maturantoch novobanského gymnázia to neplatí. Iniciovali petíciu za zrušenie spomínaného občianstva. Spomínaný happening konaný v (žiaľ oficiálne iba) pamätný deň našich dejín, 28.
 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite