Kde hľadať vinníka? Dvojzmyselná otázka, pretože po Jaromírovi Rudovi, predsedovi Organizačného výboru 17. ročníka Zimných deaflympijských hier Vysoké Tatry, sa zľahla zem. Niet ho, na otázky neodpovedá, s verejnosťou, médiami ani s oklamanými športovcami a medzinárodnými spoluorganizátormi hier nekomunikuje. Je však on jediný, kto nesie zodpovednosť za to, čo sa stalo a za absolútne i absurdne znevážené meno Slovenska i zdravotne postihnutých športovcov?
Televízne spravodajstvá priniesli smutné zábery na rozčarovaných, psychicky zrútených a plačúcich športovcov zo zahraničia, keď im došli vlastné finančné prostriedky, za ktoré sa ubytovali v tatranských hoteloch. Zbalení, bezradne postávajúci po chodbách, hľadajúci provizórne východiská. Najmenej štyri roky sa pripravovali na vrcholné súťaže svojich športových kariér, napokon horúčkovito hľadali miesto, kde by prenocovali noc – dve, kým nadobro neodletia domov. (Kdeže sa podela povestná slovenská pohostinnosť, dobrosrdečnosť, ochota pomôcť? Kde ostala skrytá proklamovaná ústretovosť majiteľov hotelov a penziónov? A kde sa skryli predstavitelia vysokotatranskej samosprávy, ktorí do hier vkladali nádej na zviditeľnenie tatranského regiónu a propagáciu cestovného ruchu u nás – vlastne u nich? Vari už zabudli na to, ako pohodlne sa im vozilo v požičanej limuzíne s logom hier?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.