Prípad Zuzany Hartlovej bol v ostatných týždňoch medializovaný v tlači i v televízii, pripomeňme, čo predchádzalo údajnému únosu dcérky. Po absolvovaní stredoškolského štúdia sa Zuzana Hartlová v roku 2008 vybrala za prácou a štúdiom do Španielska. Najskôr prostredníctvom internetového jazykového kurzu a neskôr osobne sa tam zoznámila s José Juanom Lopézom, padli si do očí, vzplanula láska. V auguste 2008 Zuzana predstavila Josého rodičom, o tri týždne neskôr otehotnela. Začali sa problémy.
.josé z Madridu
„Najskôr sme sa dohodli, že pôjdeme na Slovensko,“ vraví Zuzana, „pretože José bol dlho bez práce. Keď som otehotnela, začal na mňa naliehať, aby som si plod dala vziať, lenže to, ako aj pôrod v Španielsku som odmietla. Vrátili sme sa na Slovensko, v Martine sa koncom mája 2009 v prítomnosti Josého narodila Susana. Už vtedy býval José často agresívny, despotický, reagoval podráždene a neprimerane. Dva týždne po narodení dcérky sa pre maličkosti pohádal s mojou mamou a odišiel domov, do Madridu.“
Zuzana bola presvedčená, že situáciu zvládne, aj vďaka veľmi dobrému rodinnému zázemiu. Ešte stále bola do Josého zamilovaná, a tak jej stačili jeho telefonické ospravedlňovania a ubezpečovania o tom, ako všetko bude v poriadku. Zuzana začala s dcérkou chodiť do Madridu – vždy na dva či tri mesiace, potom zas na mesiac domov. Tak to trvalo do marca 2010. Lenže spoločné dieťa vzťah dvojice, medzi ktorou je takmer dvadsaťročný vekový rozdiel, neutužilo. Problémy narastali.
„José stále nemal prácu a v domácom prostredí ma nútil k akceptovaniu zvyklostí, ktoré sa mi nepáčili. Bola som druhoradá, považovaná za slúžku a nie rovnocenná partnerka, aj pri výchove dcéry.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.