Stretnutia s Einarom Örnom som sa obával. Jednak to je legenda: hral v kapelách Purkurr Pilnik, K.U.K.L. a Sugarcubes, spolupracoval s Damonom Albarnom, v súčasnosti má divokú a surealistickú elektronickú kapelu Ghostigital a ešte okrem toho je člen reykjavíckeho mestského zastupiteľstva za Najlepšiu stranu (Besti Flokkurin). A párkrát som ho videl na pódiu práve s tým Ghostigitalom a pôsobil na mňa ako mierne hysterický, bláznivý, sarkastický a neveľmi komunikatívny človek.
Do kaviarne Hressó na Austurstraeti v centre Reykjavíku však prišiel plachý, nenápadný, ticho (a islandsky šušlavo) rozprávajúci muž s náušnicou v uchu, dal si čokoládový koláč a presso, pozorne počúval moje otázky a potom na ne trpezlivo odpovedal. Časť z nášho rozhovoru nájdete v papierovom .týždni v rubrike Na ceste, viac z jeho rozprávania o islandskej hudobnej erupcii bude v mojej knihe, ktorá by mala vyjsť v najbližších mesiacoch vo vydavateľstve Artforum.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.