Samozrejme, nebol to ten typ múdreho alebo láskavého humoru. Bol to skôr humor mládkovský, podpásový, ale vždy stopercentne účinný.
Každý z našej redakcie nosí v sebe nejaký pamätný koncert z trenčianskej Pohody. Mojím vždy bude vystúpenie Ivana Mládka a jeho Banjo Bandu z roku 2003. Spomínam si, že som vtedy nemal náladu, na Pohode sme hrali so Živými kvetmi prvýkrát, ale ten koncert vlastne nestál za nič. Otrávený som sa pohyboval areálom festivalu, ktorý vtedy ešte bol na starom výstavisku. Vtom začali z pódia znieť prvé tóny Mládkovej hudby. Všetko sa v tom okamihu zmenilo.
Na festivale sa hral punk, techno, alternatíva a všetko možné, ale najväčší úspech zožal obyčajný dixieland s dokonalými mládkovskými textmi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.