Ešteže nezabudol zdôrazniť, že sčítanie je „právo i povinnosť“ a dodal aj pár naježených úradníckych zaklínadiel. Ešteže tvrdí, že poskytnuté údaje sú chránené zákonom a budú slúžiť výlučne pre jeho potreby. Aj sa mi poďakoval za spoluprácu. Vážený úrad, niet za čo.
Podľa vlastného rozhodnutia som sa rozhodol, že som príslušníkom rómskeho etnika. A občanom Slovenskej republiky. Rozhodol som sa dobrovoľne. Uvedomil som sa – ako dnes zvyknú vravievať mladí. Rozhodnutie to bolo ľahké, slobodné a povzbudené slovami mnohých známych osobností, ktoré sa k rómskej etnickej skupine prihlásili verejne – ako ja teraz.
Moje rozhodnutie zrelo dlho. Je výsledkom všeobecného a prvoplánovo populárneho hľadania odpovede na „rómsku otázku“, spôsobu hľadania riešenia „rómskeho problému“. Pre mňa neexistuje žiadna rómska otázka a problémy mám také ako ktorýkoľvek iný Róm alebo neróm.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.