Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

S Branuškom Jobusom

.juraj Kušnierik .názory

V stredu podvečer nás v redakcii navštívil Branuško Jobus. Urobili sme veľký rozhovor, ktorý si môžete prečítať v najnovšom .týždni. Tu je len zopár ukážok.

Juraj Kušnierik

.kedy vznikli Karpatské chrbáty?
Asi v roku 1985, neviem presne. Predtým sme sa volali Veget. Ten fungoval tak, že rok sme vymýšľali koncertný program, ktorý sme potom raz zahrali vo Vrbovom v kinosále. Potom sme zase rok vymýšľali, raz sme dokonca ako deti spravili rockovú operu, ktorá trvala hodinu a pol, raz sme ju zahrali a koniec. Kvôli názvu si nás zavolali na okresný výbor Komunistickej strany do Trnavy a tam mi jeden pán ako dieťaťu vysvetľoval, že by sme sa nemali volať Veget. On si sedí za tým stolom a pýta sa, že čo to znamená. A ja mu hovorím: vegetácia, všetko kvitne... Jemu sa to nezdalo. Tak sme si dali názov chrbáty, akože vyskočte nám všetci na chrbát, a karpatské, to bol taký alkohol, čo som už ako dieťa používal. Keďže sme bývali pod Karpatmi, tak to sedelo.
....
.multiorganizáciu Kriak ste založili už ako deti?
Ja, pán brat a Romanko Klčo, môj bratranec, sme zakopali vo fľaške „pandrláčika“ z Človeče nezlob se do zeme, mali 5-6 rokov. Máme dodnes tradíciu, že na Vianoce o dvanástej ho ideme vykopať, osvietime ho na pár minút, niečo si zaželáme a zakopeme ho naspäť.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite