Ukáž svoju ROVNAKOSŤ

Príslušníci mnohých menšín, najmä rasových, národnostných a náboženských, čelili v minulosti útlaku, či rôznym znevýhodneniam, ktoré komplikovali ich každodenný život. Cesta k rovnoprávnosti bola nezriedka dlhá a strastiplná. Medzičasom sa však veci obrátili. Niektorým menšinám už nestačí rovnosť pred zákonom. Včerajšiu diskrimináciu vraj má napraviť dnešná pozitívna diskriminácia. Stará nespravodlivosť má byť vykompenzovaná novou nespravodlivosťou. 

Zmenil sa aj spôsob ako sa menšiny uchádzajú o sympatie väčšiny. Dnes stavajú na tom, čo ich od ostatných odlišuje. Stavajú na svojej inakosti – ako to radi nazývajú aktivisti, ktorí tvrdia, že za nich hovoria. Avšak v minulosti bojovali menšiny oveľa častejšie proti predsudkom tým, že zdôrazňovali, čo ich s väčšinou spája, nie čo ich rozdeľuje. Každý človek má celé spektrum identít. Niektoré z nich ho robia menšinou, či dokonca izolujú od ostatných. Iné však má s väčšinou spoločné a môže ich využiť ako premostenie, cez ktoré sa dá majorite priblížiť aj tá inakosť. Tie menšiny boli tiež ochotné niečo obetovať aj pre väčšiny, ktoré ich veľmi nemuseli. Nie nadarmo sa hovorí: Čo robíš sám pre seba, zomrie spolu s tebou, ale čo robíš pre druhých, pretrvá.

Američania japonského pôvodu to vo svojej novej domovine nikdy nemali jednoduché. Na prelome 19. a 20. storočia čelili na Havajských ostrovoch a v Kalifornii mnohým formám rasizmu, diskriminácie a segregácie. Mali oddelené školy, nesmeli vlastniť pôdu, zmiešané sobáše boli zakázané a v roku 1924 s ich imigráciou do Spojených štátov proste skoncoval zákon. Nálady proti tejto menšine vyvrcholili po japonskom útoku na Pearl Harbor a vstupe USA do druhej svetovej vojny. Odhaduje sa, že asi 120 tisíc Japoncov bolo premiestnených do internačných táborov. Asi dve tretiny z nich mali americké občianstvo.

Takéto zaobchádzanie by nepochybne človeka naštvalo.